Adaptogén

Adaptogén označuje látku (rastlinného, živočíšneho alebo umelého pôvodu), ktorá zvyšuje odolnosť organizmu voči stresovým situáciám ako sú zranenia, fyzická i psychická únava, ale i strach a úzkosť. Organizmu sa zlepšuje schopnosť odolávať týmto situáciám, teda adaptovať sa na ne a prispôsobiť sa im.

Termín adaptogén vytvoril v roku 1947 ruský vedec Dr. Nikolaj Lazarev. Na to aby sa stala látka adaptogénom musí však spĺňať určité kritéria:

• mať len minimálne nepriaznivé pôsobenie na fyziologické funkcie organizmu,
• zvyšovať odolnosť organizmu voči nepriaznivým vplyvom, nie špecifickým účinkom a to prostredníctvom širokej škály fyzikálnych, chemických a biochemických faktorov,
• mať celkovo normalizujúci účinok, ktorý zlepšuje všetky stavy a nezhoršuje žiadny z nich.

Adaptogény sú prírodné produkty ktoré:

• zlepšujú celkovú kondíciu organizmu,
• zlepšujú stav buniek a tkanív nervovej, cievnej a pohlavnej sústavy,
• urýchľujú liečebné a regeneračné procesy v tele,
• spomaľujú degeneratívne procesy v tele, starnutie, opotrebovanie organizmu, orgánov, tkanív a buniek,
• priaznivo vplývajú na viacero funkcií súčasne, upravujú a vyrovnávajú patologické zmeny a výkyvy spôsobené nesprávnym fungovaním orgánu, upravujú obsah a množstvo niektorých látok v organizme,
• pôsobia proti zápalom,
• zvyšujú fyzickú silu a duševnú pohodu.

Adaptogény – obsahové látky:

• neovplyvňujú nežiaducim spôsobom fyziologické funkcie organizmu,
• nevyvolávajú pri užívaní s liečivami žiadne nežiaduce účinky.

Medzi adaptogény patrí napríklad ženšen pravý (Panax Ginseng), schizandra čínska (Schizandra chinensis), mumio, rozchodnica ružová (Rhodiola rosea) a leuzea šuštivá (Leuzea carthamoides).

Naopak adaptogénmi nie sú káva a iné rastliny s obsahom kofeínu, efedrín, pseudoefedrín a kokaín.